Nezaslúžené

Pieseň prázdnych stromov
sa dušou ozýva
v človeku bez citu.
Zovrieš list v dlani
a prinesieš ho domov,
kde v krbe
zhorí na popol sivý.
Vášňou plameňov
zovretý v náručí,
na krásu rozpadu,
dívať ťa naučí
na slasti boľavej vášne
ohňa a rúk.
Na večný tanec
nesmrteľných múk.
Čo ukončí teraz
a začne potom. Sen?
Smiešna záchrana
Samého seba?
Ver že sa to nedá
to viem...